Ja...

 
Ja... Ladislav Rášši III. Ja v rýchlom prehľade
Študent  
Funkcionár :-)  
  Ja... Ladislav Rášši III.

...pôvodom z Rožňavy, čo pre väčšinu slovenského národa znamená, že som Maďar. (Hm, ale nie som...) Zaujímavosťou v tejto spojitosti je, že na Fakulte humanitných a prírodných vied (FHPV) Prešovskej univerzity v Prešove som študoval na katedre slovenského jazyka a literatúry. (A aby to nebolo málo, v kombinácii som vyštudoval aj fyziku.) Ergo, som učiteľ s veľmi divnou kombináciou predmetov.

Doma sme štyria chlapi a jedna mama. Mojou stále najobľúbenejšou fotkou je trio Ráššiovcov, mojich dvoch bratov (dvojvaječných dvojčiat) - Stana a Ľuba - a mňa (obdobie 1978 vs 1995). Mojím druhým domovom je Čučma, kde žili starí rodičia z otcovej strany - Ružena a Ladislav Ráššiovci.

Celý môj život je akosi spätý so Šafárikom - z rožňavského okresu Pavol Jozef Šafárik pochádza, v Rožňave bývam na Šafárikovej ulici, chodil som do Gymnázia P.J.Šafárika v Rožňave a potom som začal študovať na Univerzite P.J.Šafárika v Prešove.

Po skončení štúdia som okúsil, čo je to byť nezamestnaný (hoci iba 3 mesiace), a keďže sa mi v rodovizni nenaskytlo vhodné pracovné miesto, zhodou okolností som sa dostal do najväčšej slovenskej dediny - nášho hlavného mesta, Bratislavy, kde som fungoval šesť školských rokov ako stredoškolský profesor (och, aká to honosnosť!) na Strednom odbornom učilišti obchodnom Na pántoch. Napriek tomu, že sa mi tam veľmi páčilo, presťahoval som do Rožňavy (ako zvyknem hovoriť, niekam som zapotrošil 3 milióniky na kúpu bytu, a tak sme si ho kúpili v lacnejšom kraji za onakvejšiu sumu!).
Stále (sa) rád bicyklujem a kilometre počítam na stovky až tisícky za sezónu, hoci v ostatných rokoch to už nie je celkom pravda. Troška sa venujem rozborom písma a nedám dopustiť na svoj notebook (už štvrtý v poradí) :-). Osobitne rád sa venujem práci s počítačom - DTP, tvorba dokumentov, tvorba www, učenie iných a poskytovanie rád... Nuž a stále a napriek všetkému sa mi páči učiteľovanie. Mám aj (jednu) neresť (ktorú ja, samozrejme, za neresť nepovažujem), ale o tej vedia iba tí, ktorí o nej majú, či môžu vedieť. Verejne sa priznávam k tomu, že príležitostne fajčím cigary - dobré, kvalitné, čo najlepšie (v rámci možností)...

Ostatné ňúzy hovoria o veľkej zmene v mojom živote - v marci 2007 som sa oženil, v júni 2007 sme sa presťahovali z Bratislavy do Rožňavy (a všetci sa čudovali - lebo asi nemusia v Blave kupovať byt, resp. majú naň potrebné milióny) a od októbra 2007 máme doma anjelika v podobe našej dcéry Sašky (Alexandry), ktorá je, ako zvyknem hovoriť, to naj deculo na svete.

A prečo Ladislav Rášši III.? Nuž lebo aj starý otec bol Ladislav Rášši, aj otec je Ladislav Rášši, aj ja som. Preto. A vyzerá tak, že už posledný. Lebo očakávaný syn bude Adam.

 
   
  Ja študent

Jááj, boli že to časy, keď som v roku 1983 začal chodiť na ZŠ na Ulici Klementa Gottwalda (pre neskôr narodených to bol robotnícky prezident po roku 1948, verný to obraz (odraz) súdruha Stalina). Dnes je to ZŠ na Zlatej ulici. Osem rokov iskričky (ktorá si hneď v prvom ročníku rovno na MDD zlomila ruku) a pioniera, ale aj tzv. matematickej triedy (presnejšie triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov) či drvenia sa ruského jazyka, ktorý som napr. využil v medzinárodnom pionierskom tábore v Odese.. Akokoľvek, boli to fajn časy myslím, že škola ma pripravila na ďalšie štúdium dobre. Neskôr bolo samozrejmé, že som si pedagogickú prax odkrútil práve na mojej základke.

Ako ôsmaka ma zastihla tzv. nežná revolúcia. Zvláštne pocity - ešte v septembri som sa stal pionierskym skupinovým vedúcim a v novembri padol komunistický režim. Razom sme sa prestali zdraviť "česť práci" a na učiteľky, keď sme chceli, aby nás vyvolali, sme už nepokrikovali "súdružka". V 1990 ma prijali na rožňavské gymnázium. S kopou mojich bývalých spolužiakov zo základnej školy sme teda načali asi tú najkrajšiu študentskú éru, ktorá vyvrcholila - ako inak - skvelou stužkovou. Bodaj by - v triede s 5 chalanmi a 30 babami - to celé inak ani nemohlo byť! A hoci som nebol ten najlepší študent (v zmysle samé jednotky), vysoká škola bola jasným pokračovaním.

Vo výbere odboru ma ovplyvnil môj strýko, ktorý bol vysokoškolským učiteľom, slovenčinárom - PhDr. Pavol Dolejš. A tak som sa prihlásil na učiteľstvo, v roku 1995 ma po prijímačkách z 5. miesta zobrali na prešovskú pedagogickú fakultu a začal som študovať slovenský jazyk a literatúru a, čuduj sa svetu, fyziku. Pravda, plánoval som štúdium slovenčiny a angličtiny, ale keď na English som bol na prijímačkách pod čiarou... Ale štúdium fyziky mi otvorilo svet počítačov. V roku 1995 som ani netušil, čo je Word (fakt som o tom počul prvýkrát v živote) a o dva roky neskôr som už robil dozor v našej odbornej počítačovej učebni a neskôr som sa dokonca živil ako lektor počítačových kurzov. A vôbec, na väčšinu svojich učiteľov z výšky spomínam iba v tom najlepšom.

(Na stužkovej s otcom a mojou starou mamou z Čučmy a vedľa z programu)

Na výške som bol aj členom Akademického senátu FHPV PU (tri roky) a redakčnej rady periodika Prešovskej univerzity a založil som a vydával študentské noviny našej fakulty - MODALITY. Zakladateľské chúťky nepominuli - v Rožňave som počas vysokoškolských štúdií spoluzakladal Literárny klub Litokruhy pri Gemerskej knižnici. Vysokoškolské časy boli vskutku mimoriadne napriek tomu, že som nebol klasický študent (lebo teda ten pravý (?) internátny život, ženy, chlast, flákanie som si naozaj neužil).  A keďže som sa počas štúdia trocha venoval aj politike (pamätníci asi vedia, čo sa dialo v roku 1998 a čo proste bolo treba urobiť, aby Slovensko neskončilo v nejakej diere) a mal som aj kopu iných záujmov, štúdiu som sa vtedy nevenoval naplno. A tak sa mi podarilo skončiť školu až o jeden rok neskôr. (Čo však ani trocha neľutujem.) Promoval som teda "až" v roku 2001.

 

 

 

 

 

 

(Na fotke dekan FHPV PU doc. Ing. Peter Kuzmišin, CSc., a vedľa moji príbuzní po promócii v Prešove.)

 
 

 
  Ja funkcionár

A vyzerá to tak, že hádam aj rodený! :-)  Nnnó! Už v škôlke som bol Sandokán. Hneď na iskričkovom začiatku povinnej školskej dochádzky ma ustanovili za predsedu triedy a zanechalo to na mne trvalé následky – trvalo som bol predsedom triedy 7 rokov. Koncom základnej školy som sa stal vedúcim pionierskej skupiny SNP našej zéešky a taktiež členom Okresného pionierskeho štábu. Tieto funkcie však dlho netrvali, pretože to bolo na začiatku školského roku 1989/1990...

Po nástupe na gymnaziálne štúdiá ma hneď v prvom ročníku zvolili za – ako inak? – predsedu triedy a túto funkciu som vykonával až do pomaturitnej rozlúčky.

Po krátkej aklimatizácii na vysokej škole som kandidoval na funkciu senátora a ako druhák som sa stal členom akademického senátu našej fakulty, v ktorom som pôsobil dve funkčné obdobia, spolu tri roky. Okrem iného som bol redaktorom univerzitných novín a šéfredaktorom fakultného študentského časopisu. Ďalšiu funkciu som mal v disciplinárnej komisii našej fakulty. Bol som členom, neskôr aj predsedom viacerých volebných komisií pre voľbu členov akademického senátu a dekana našej fakulty.

Po promócii som začal pracovať ako učiteľ a po dvoch rokoch som sa dostal k zatiaľ mojej najvyššej funkcii – na mojom predošlom pôsobisku v Bratislave som bol zástupca riaditeľa pre teoretické vyučovanie (hoci iba ako dočasný). Úplne vážne - za veľa vďačím vtedajšiemu skutočnému zástupcovi riaditeľa Štefanovi Rychtárikovi. Pravdu povediac, želal by som každému mladému začínajúcemu učiteľovi s istými ambíciami mať takého šéfa... No ale späť k funkciám. Aby toho nebolo málo, bol som aj vedúci predmetovej komisie SJL a aj koordinátor projektu Infovek. Moja ostatná (akiste nie posledná!) funkcia je veľmi extraordinárna - v Združení nič netušiacich Slovákov som si pridelil funkciu hlavný jazykový korektor. :-)

Hm, som asi naozaj rodený funkcionár. Čakajú ma aj ďalšie funkcie...? :-)

(Na fotke Mgr. Štefan Rychtárik, vtedajší zástupca riaditeľa na SOU obchodnom v Bratislave, počas tzv. kapustnice v roku 2004.)

 
   
  Ja v rýchlom prehľade

A