Práca - učiteľ a lektor

Po šiestich rokoch pôsobenia v Bratislave som začal učiť na Obchodnej akadémii v Rožňave. Škola má dobré meno ako výberová. Pre mňa to bola zmena dvojaká. Z pohľadu kvality študentov som postúpil - predsa len som prišiel do styku s mládežou, ktorá sa viac chce a aj vie učiť, má väčší záujem o svoje vzdelanie. Nie že by na predchádzajúcej škole takí študenti neboli, ale predsa len to bolo iné a bolo ich menej - a potom, porovnávať dva odlišné typy škôl je asi nefér... Z pohľadu platu som - aj napriek tabuľkám - klesol (ale o tom sa netreba veľa rozširovať - silnejší región a k tomu som mal v Blave proste šťastie na školu a typ školy (či skôr na konkrétnych ľudí v nej), kde dobre platili a mohli si to dovoliť...).

Aj pôsobenie v Rožňave sprevádzajú na začiatku paradoxy... Ako sa bol vyjadril môj učiteľ teórie literatúry ešte na výške PhDr. Sedlák "učiteľ je handrička na všetko", tak sa často v praxi udejú zvláštne veci, ako napr. že ja učím tovaroznalectvo. Pravda, všetko je kóšer - lebo papierovo na to mám. Tento zvláštny predmet sa nedá vyštudovať a ako učiteľ prírodovedného predmetu (fyzika) som (asi) kvalifikovaný... Ale slovenčinár a k tomu tovaroznalec? Hm... :-) Nuž, úväzok je úväzok a musí byť naplnený.

Pôsobenie na OA som nezačal najslávnejšie - zainteresovaní vedia o "kauze" študentský časopis, ktorý sa mi nepodarilo ako zodpovednej osobe vydávať. Ono, ja som do toho šiel s vedomím, že je to naozaj študentský časopis a majúc skúsenosť z výšky (keď som robil študentský časopis) som očakával adekvátnu aktivitu študentov. Z kontextu predchádzajúcej vety je zrejmé, v čom bol problém... Nuž čo, pedagogický optimizmus je jedna vec, realita dnešnej mládeže je druhá vec.

Prvé udalosti, najmä tie dôležité, si človek pamätá asi celý život. Na svoje prvé miesto učiteľa, na svoju prvú škole, kde som učil, budem spomínať aj s radosťou a v dobrom. A to vďaka ľuďom, ktorých som tam stretol a s ktorými som mal tú česť pracovať a priateliť sa. Možno to vyznieva pateticky, ale 6 rokov na bratislavskom Strednom odbornom učilišti obchodnom Na pántoch 9 bolo vskutku nezabudnuteľných. Tie časy a najmä tí ľudia mi veľmi chýbajú...

Je toho veľmi veľa, čo mám potrebu dať najavo, ako keby som chcel aj zverejnením fotiek a spomienok nadviazať kontakt, mať ten pocit, že som s nimi, že som nezabudol. Bližšie o učiteľovaní v Bratislave, o mojich skvelých kolegoch a žiakoch na samostatnej stránke...

V Bratislave som niekoľko rokov pracoval aj ako lektor vo vzdelávacej a rekvalifikačnej agentúre Jaspis, kde som viedol kurzy Základy práce na PC, Word, Excel, internet, e-mail, Tvorba www stránok, resp. aj ďalšie kurzy. Pre potreby kurzu a agentúry som napísal a vytvoril aj niekoľko skrípt. A, pri všetkej skromnosti, patril som k tým (naj)lepším lektorom v agentúre... :-)

Možno si poviete, čo taký slovenčinár môže učiť počítače. A ako vyštudovaný fyzik? Prešovská katedra fyziky (spolu s mojou vôľou a zápalom pre počítače) ma pripravila v tomto smere dosť dobre. Okrem toho počítač využívam už roky rokúce. A keď k tomu pridám zručnosť rozprávať, ergo vykladať so schopnosťou naučiť... Hm... :-)

Niekoľko interných kurzov som uskutočnil aj pre mojich kolegov v škole, ba dokonca som si vymyslel a aj uskutočnil kurz v spolupráci s bratislavským metodickým centrom pre slovenčinárov z Bratislavského kraja v spojitosti s novou maturitnou skúškou a opravou slohových prác po novom.

Nemáte záujem? Niet takého človeka, ktoré by som nenaučil pracovať s počítačom aspoň na tej najzákladnejšej úrovni... A (amatérsky) sa venujem aj elektronickej sadzbe (DTP) a tvorbe www stránok, na požiadanie vytváram rôzne (kancelárske) dokumenty. Poradím, naučím, urobím...: inštalácia programov, riešenie problémov, rady pri kúpe hardvéru, oblasť Windows, MS Offce (Word, Excel, PowerPoint, Outlook, PhotoEditor), Outlook Express, internet, e-mail, Quark, a niečo hádam aj z grafiky, ako aj z oblasti mobilných technológií.

Na oslave Dňa učiteľov v školskom roku 2003/2004 (ešte na mojom predchádzajúcom pôsobisku) som ako zástupca riaditeľa mal slávnostný príhovor o odkaze J.A.Komenského. Pri tej príležitosti som, pravda neskôr, už v neoficiálnej časti slávnosti, predniesol aj tak povediac "tieňový" slávnostný príhovor.

Vážené vedenie, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi predostrieť stručné, ale nazdávam sa vcelku seriózne analytické zamyslenie sa nad status quo slovenského školstva i nás – pedagógov.
Ouh, prepáčte, toto je úvod z iného môjho prejavu. Teraz už k tomu správnemu...

Vážení kolegovia pedagógovia i ostatní podobne postihnutí, dvoma slovami milí šialenci!

Dovoľte mi, aby som sa pri príležitosti nášho sviatku – síce úplne zbytočne, ale práve preto o to viac nástojčivo – zamyslel nad tým, ako dnes stojí učiteľovi... Ó, ehm, ehm, prepáčte, porucha bola mimo územia zdravej mysle. Kardinálna otázka môjho príspevku má znieť: aké je dnes postavenie učiteľa.
Pravdu povediac, najlepšie by bolo odbiť túto otázku ako rečnícku. Veď odpoveď je každému viac než zrejmá. (Ján Amos sa v hrobe otáča, alebo sa pučí gogoľovským smiechom – skvjoz sľjozy.)

Za ostatných niekoľko rokov, keď sme prestali nosiť pionierske šatky a zväzácke kravaty a rovnýma noháma sme skočili do budovania už nie socialistickej, ale demokratickej spoločnosti založenej na trhovom hospodárstve (systém kto si utrhne, ten má...), teda za toto obdobie sa spoločenská funkcia učiteľa neustále intenzifikovala. Nnó, naozaj! Učiteľ sa musel stále viac a viac pripravovať, učiť sa to, čo sa neučilo, aby to mohol učiť, niekoľkokrát sa prispôsobovať novým a novelizovaným učebným osnovám a plánom, či zvyknúť si na novú (napríklad podnikateľskú a či zanedbanú) mládež považujúcu vzdelanie za zbytočnú príťaž a vzdelávanie za úplne zle strávený voľný čas, ktorý trávením v škole vyvoláva u nich priam tráviace problémy... Tento proces bol samozrejme sprevádzaný aj úpravami tých... izé... oné... – platov, či čo to je?! Matematicky vyjadrené: súčet všetkých úprav, dvíhaní a pridaní je infinitezimálny v pomere s výdavkami učiteľov, resp. dvíhaniami v iných pracovných sférach. (Len pre istotu aspoň jedným očkom kuk do slovníka: slovo infinitezimálny znamená nulovú časť, približujúci sa k minimu, zanedbateľný.)

Po poľsky sa vraj učiteľ povie „vaľuch prazdninovy“. Tak, tak, trefné vyjadrenie! Koľkože vegetenia majú učitelia – o jednej, druhej majú padla, v lete a na jeseň a v zime i na jar len samé prázdniny (počas ktorých sú na nákupoch, zámorských dovolenkách, či kde), v priebehu školského roku k tomu samé kurzy, objedačky a opíjačky na venčekoch, stužkových, maturitách a promóciách, bujaré oslavy začiatkov či záverov školského roku, dni učiteľov a školské výlety, úplatky z prijímačiek, reparátov a skúšok a mnoho ďalších pôžitkov. A to všetko za aký plat! Však nech mi nikto nehovorí, že učiteľ (vysokoškolsky vzdelaný verejný, takmer štátny zamestnanec) nemá taký plat, že až... až..., že až sa niekedy (či väčšinou) slzy do očí tisnú! (No nie od šťastia!)

Výrazné pozitívne postavenie súčasného slovenského učiteľa potvrdzujú aj napr. výsledky výskumu psychického zdravia učiteľov doc. Kubániho (z prešovskej katedry psychológie), na ktoré nemôžem len tak ľahko zabudnúť: 86 % učiteľov sa cíti vyčerpaných alebo trpí nadmernou únavou, 79 % učiteľov má príznaky neurózy, 55 % sa vyjadrilo, že sa nemá na čo tešiť, 57 % učiteľov stratilo istotu a sebadôveru, polovici učiteľov nevyšiel život podľa ich predstáv, 39 % slovenských učiteľov trpí desivými snami. Výsledky sú z roku 1995, dnes sú teda akiste lepšie, výraznejšie – teda čísielká sú vyššie...? (Nie nadarmo som na úvod spomínal šialencov...)

Milí moji kolegovia, ako môžete vidieť, samá pohoda a žúžo tá učiteľská profesia. V tomto optimistickom duchu zotrvám aj v závere. Čím teda pozitívne ukončiť toto minizamyslenie? Hádam tým, že postavenie učiteľa dnes ani nie je postavením... Skôr to vyzerá len na také položenie, priam zastrčenie kdesi v kúte na okraji spoločnosti (využijúc lexikálnu metaforu by som mohol označiť trebárs aj istú zadnú časť ľudského tela...)

Buďme však optimisti (a či skôr utopisti?) – spoločne verme, že po zaplatení stokorunových poplatkov za výpisy z registra trestov a po akože slávnostnej prísahe, po prechode na nový spôsob financovania za každého žiaka, prípadne po vstupe do štruktúr, kde skutočne oceňujú kvalifikovaného učiteľa, sa naše postavenie sťaby zamestnancov vo verejnej službe upraví k lepšiemu, ba že sa priam skonsoliduje.

Vážení spolupostihnutí – teda s pedagogickým optimizmom vpred!